Po viacerých cestách do Ázie, Ameriky a severnej Afriky, Tanzánia bola mojou prvou voľbou pre cestu do pod-saharskej časti Afriky. Keďže som veľký fanúšik prírody, národný park Serengeti a prírodný zázrak – kráter Ngorongoro so svojím prekypujúcim životom boli silným lákadlom.
Tanzániu som navštívil vo februári, čo je obdobie rodenia mláďat s pomerne dobrou pravdepodobnosťou vidieť aj lov veľkých šeliem… ja som však videl iba nesmelé pokusy šakala, ako krúži okolo narodených pakoní a levy, kráľov a postrach afrických saván vylihujúc na slnku bez záujmu o jedlo 🙂
Napriek tomu bolo toto päť dňové safari zahŕňajúce štyri rôzne národné parky skvelým dobrodružstvom.
Tanzánia však nie sú len národné parky, ale je to aj krajina s mnohými etnikami a bohatou kultúrou. V neposlednom rade je jej súčasťou aj magický ostrov Zanzibar so svojim jemnučkým bielym pieskom a až takmer termálne teplým morom. Ideálne miesto na zrelaxovanie po absolvovaní safari.
Arusha
Vstupom do národných parkov na severe Tanzánie je mesto Arusha, kam sa dá pohodlne doletieť. Najkrajším zážitkom z tohto mesta, je jeho africká atmosféra. Stačí sa len rozhliadnuť a pozorovať ruch na uliciach, obchodovanie a handlovanie na trhoch alebo sa pousmiať na mužoch vystrčených z okna „minibusov“ ohlasujúcich cieľ ich cesty.
Najkrajším zážitkom z Arushe, kde som strávil dva dni, najmä aby som sa „zotavil“ po 30 hodinovom presune na trase Bratislava – Arusha, boli nákupy na masaiskom trhu. Trh situovaný len kúsok od centra bol ideálnou zastávkou na nákup suvenírov. Síce uprednostňujem ich nákup až v záverečných dňoch, tu som urobil výnimku. Musím sa priznať, že som sa dostal iba do prvých šiestich stánkov v rámci trhu, keďže trhovníci a trhovníčky vás tu vábia veľmi silno a každý vás žiada iba o minútku v jeho stánku, aby vám ukázal tie jeho maľby, sošky ľudí a zvierat z dreva, prípadne masky a mnoho iného. Dokážem byť väčšinou rezistentný voči presviedčaniu. Ale keď som v šiestom stánku, kupoval štvrtý suvenír a jedna trhovníčka ma objala po tom, čo sme dohodli cenu krásnych drevených sošiek žiráf (keď vás objíme trhovníčka tak viete, že ste to preplatili J), veľmi prezieravo som z trhu radšej doslova ušiel, aby mi ostali dajaké peniaze aj na cestovanie 😀
Manyara National Park
Päťdňové kamping safari som si bookol ešte z pohodlia domova. Mojim cieľom boli štyri národné parky: Manyara NP, Serengeti NP, kráter Ngorongoro, ktorý je chránenou oblasťou a národný park Tarangire, ktoré spoločne vytvárajú severný okruh.
Na toto dobrodružstvo a hlavný cieľ mojej návštevy Tanzánie som sa nesmierne tešil. Vyrážali sme z Arushe. Prvý deň sme boli traja Ágoš z Maďarska, Romero z Kanady, dvaja kamoši, ktorí už mali za sebou výstup na Kilimandžáro a veľmi si to pochvaľovali. Okrem nás tam bol Fredy – náš šofér a guide v jednej osobe, ktorý nás počas piatich dní zásoboval informáciami o ríši zvierat a zodpovedal každú otázku ohľadne ich spôsobu života. Posledným členom výpravy bol náš skvelý kuchár, ktorý nám počas piatich dní pripravoval skvelé africké pokrmy.
Prvou zastávkou bol národný park Lake Manyara, kde vás hneď pri príchode privítajú hravé opice. Bol to skvelý úvod a človek v tomto národnom parku, ktorého dominantou je rozľahlé jazero, zachytí drobné ukážky dobrodružstva, ktoré ho čaká. V tomto prípade to boli jedince zebier, pakoní, antilop, gaziel, byvolov a slonov. V diaľke sme dokonca ďalekohľadom zahliadli aj leoparda, ktorý si práve užíval poobednú siestu v korune stromu.
Chalani boli celkom otvorení večernému popíjaniu po dobre strávenom dni. Aspoň som mal možnosť ponúknuť dakoho domácou slivovicou, čo ma celkom potešilo. Keď som sa im snažil vysvetliť, že ide o domácu produkciu, zdalo sa že nie celkom chápali, keďže oni sú zvyknutí cestovať s Johnie Walkrom v kufri :-). Akonáhle však Ágoš okoštoval slivovičku usmial sa a pozrel na mňa vraviac: „Áaaaa pálenkoš“ :-D. Bolo fajn stretnúť krajana z regiónu, ktorý tomu aspoň trochu rozumie 🙂
Národný park Serengeti
Po národnom parku Lake Manyara a noci strávenej v príjemnom apartmánovom ubytovaní boli pred nami dve noci, ktoré sme mali stráviť v stanoch na kempingových miestach v Serengeti. Dnešné ráno sme pribrali ešte troch pasažierov, mladý pár z Dánska a postaršieho pána z Maďarska, ktorý sa stal na dve noci mojím spolubojovníkom v stane. Ráno stačilo naložiť batohy na strechu auta, Fredy utiahol kolesá a boli sme pripravení vyraziť 🙂
Cesta tam zabrala takmer celý deň džípom a do Serengeti sme prišli popoludní. Vo februári síce nie je ešte sezóna dažďov, ale búrky už nie sú ojedinelé. A jedna taká nás aj privítala, aj keď len okrajovo…
Napriek nie príliš vábivému počasiu, jedným z prvých zvierat čo sme zbadali, bola smečka levíc, ktoré dokázali nájsť v okolí búrky jeden, či dva lúče slnka a vyhrievať sa na tráve.
V ten deň sme moc zvierat síce nevideli, ale jeden unikát sa nám ešte podaril. A to leopard v korune stromu. A na fotke to síce nie je vidieť, ale nebol tam sám. Visela tam aj gazela, ktorú si tam vytiahol, aby sa mu k nej nedostali levy, či hyeny. Ako nám Fredy povedal, leopard si dokáže v tlame vytiahnuť na strom korisť o dvojnásobnej hmotnosti ako je on sám. Príroda je jednoducho fascinujúca.
Síce sme aj v tento deň sem tam videli dajakú zver, levice a leopard boli definitívne highlightom. Teda okrem príjemného západu slnka nad zapadajúcou stepou Serengeti.
Fredy nám síce povedal, že okolo tábora sa zvyknú schádzať hyeni, ale že vraj sa nemáme báť. A bolo to fajn, aj keď zaspávať pri zavíjaní hyen je trošku iný pocit ako pri cvrdlikaní cvrčkov počas príjemných letných večerov 🙂
Na ďalší deň sme vyrazili sme ešte za tmy aby sme východ slnka mohli pozorovať na otvorených pláňach národného parku. Človek celý deň stojí v džípe s otváracou strechou a pozoruje okolitú prírodu a najmä zvieratá v nej. Vidieť leva, či leoparda je obrovský zážitok. Aj keď často iba polihujú niekde na planine. Keď sa vás šofér opýta po 15 minútach, či môžeme ísť ďalej, nemáte silu povedať áno :-). Aspoň pre mňa to bolo tak fascinujúce. (ľudia čo ma poznajú, chápu)
Naopak veľké bylinožravce saván sú celý deň na nohách a spásajú okolitú trávu, prípadne stromy. A vy od týchto majestátnych zvierat opäť neviete odtrhnúť zrak. A asi vás neprekvapím, že ja som zrak nevedel odtrhnúť ani od hrochov, ktoré sa takmer celý deň máčajú a chladia v tých ich „kalužich“. Vidieť tieto jedince mimo ich vôd, je však tiež pozoruhodný zážitok…
Popoludní sme sa museli presunúť so Serengeti ku kráteru Ngorongoro, pričom sme sa utáborili v kempe na rímse krátera. Po ceste sme narazili na viacero masaiských dedín, ktoré sú tradične postavené z dreva.
Večer nám kuchár k mäsku ako prílohu pripravil varené banány. Takmer sa chuťou nedali rozoznať od zemiakov. Hlavným bonusom noci bol však príchod stáda divých byvolov do tábora. Bolo to zároveň krásne a vzbudzujúce obrovský rešpekt. Buvoly síce vyzerajú mierumilovne, ale naštvať by ich človek nechcel.
Ngorongoro
Absolútnym vrcholom bol kráter Ngorongoro. Tento kráter vznikol výbuchom obrovskej sopky a podľa odhadov, mohol ísť o vyššiu horu ako v súčasnosti najvyšší vrch Afriky – Kilimandžáro. Dnes je to prírodným „väzením“ pre obrovské množstvo zvierat a krásnym divadlom pre návštevníkov.
Tarangire National Park
Tarangire NP je známy najmä vďaka svojím stromom baobabom. Zároveň je to park, kde je takmer nemožné nestretnúť obrovské skupiny slonov čítajúce desiatky jedincov. Opäť to bol skvelý deň prežitý v prírode.
Zanzibar
Väčšine ľudí sa pri Zanzibare evokujú krásne pláže s bielym pieskom a príjemné bary a reštaurácie pri oceáne, kde vám namiešajú chutné miešané drinky. Ja si predstavím najmä hlavné mesto Zanzibaru Stone town a jeho históriu. Ide o centrum obchodu nielen s korením, ale aj s otrokmi. Mnoho storočí sa doslova unášali muži s pevninskej časti Afriky a končili na Zanzibare. Tu sa konali aukcie s otrokmi, kde ich obchodníci kupovali a následne predávali na Blízky východ, do Indie ale aj Európy. Ako pripomienka týchto udalostí dnes na pôvodnom mieste s otrokmi stojí katolícky kostol, múzeum otroctva, ktoré prezrádza mnoho ťažkých príbehov ako aj veľmi silná socha zobrazujúca otrokov s reťazami okolo krku ako pripomienka niekdajšieho otroctva, ktoré bolo zrušené v roku 1874. V dnom roku zomrel v Ugande aj David Livingstone, ktorý sa pričinil práve o zrušenie otroctva. Keď sa to miestny obyvatelia dozvedeli, šli po jeho telo do Ugandy a priniesli ho spolu s dreveným krížom vyrobeným zo stromu, pod ktorým údajne tento anglický cestovateľ a dobrodruh na chorobu zomrel. Tento kríž je dodnes v spomínanom kostole.
Ďalším silným zážitkom bol aj hlavý trh, kde sa predávajú každý deň čerstvo nachytané ryby, koreniny, zelenina… najmä nákup známych zanzibarských korenín je zážitkom. Mestečko ako také má svoj ráz. Sú to najmä kamenné, šikmé uličky s bielymi, ošumenými domčekmi, ale celé to pôsobí tak dajako príjemne.
Nungwi
Táto dedinka na severe ostrova je jedno z najkrajších miest Zanzibaru s krásnymi plážami, priezračným oceánom, chutnými reštauráciami s príjemnými drinkami a dobrou možnosťou vydať sa na potápanie či šnorchlovanie. Proste raj na zemi. Jedinou chybičkou v mojom prípade bolo, že som tu bol sám a v ruke som počas troch dní tu držal Denník Anny Frankovej. Poučte sa z mojich chýb. Snažte sa prísť na Zanzibar s niekým, je to vyslovene ostrov pre dvoch. A ak už sa rozhodnete navštíviť tento ostrov sólo, Denník Anny Frankovej nie je ta pravá kniha do tohto prostredia 🙂
