Maroko, krajina na severe Afriky, je z môjho pohľadu asi najbližšou exotikou, ktorá ponúka viacero zaujímavostí.
To čo robí Maroko Marokom je jeho atmosféra, ktorá je doslova hmatateľná v mestách ako Marrakesh, kde človek od začiatku cíti, že sa ocitol v inej kultúre. Vplyv islamu, ktorý Maročania prebrali približne v 7. storočí ovplyvňuje nielen paláce, ale aj ráz mesta ako taký. Takáto atmosféra je doplnená koloniálnym vplyvom, ktorý sa prejavuje najmä historickými budovami ako vystrihnutými z historických filmov opisujúcich 18. a 19. storočie.
Vnútrozemie, naopak, ponúka atmosféru ovplyvnenú najmä pôvodnou berberskou kultúrov. Ak si k tomu prirátate príjemné jedlo, tak odlišné od vnútrozemskej Európy a možnosti, ktoré ponúka Atlantický oceán, dostanete proste veľmi príjemnú destináciu na trip.
Marrakesh
Dominantou mesta je mešita Kutubija, ktorej minaret je vysoký 77m. Žiadna iná budova v Marrakeshi nemôže byt vyššia ako minaret tejto mešity.
Ak som na začiatku spomínal atmosféru ako kľúčové slovo vystihujúce Maroko, mal som na mysli najmä atmosféru Marrakeshu a jeho námestia Djama el Fna a Veľkého bazáru aj s priľahlými uličkami. Je skutočne zážitkom sa tu len tak túlať a stratiť sa v tomto veľkom trhovisku so všade prítomnou vôňou kože, ktoré je plné farebných, zväčša rodinných obchodíkov.
Pekným zážitkom je samotné kupovanie si čohokoľvek, čo je v podstate „hra“ o dobrú cenu a zjednávanie sa tu považuje za normálnu súčasť kultúry. Sestra si takto kupovala kožené sandále. Ako predávajúci sa oproti nej postavil mladý, asi 10 ročný chlapec, pričom rodičia sedeli v obchodíku. Chlapec začal na ekvivalente 18 eur. Tie sandále sa dali kúpiť, dovolím si tvrdiť okolo 7 eur. Sestra ako proti ponuku navrhla 12 eur. V tej chvíli bolo vidieť ako chlapcovi zasvietili oči, že dnes urobí „deal of the day“ a od tej chvíle mal situáciu skutočne pevne v rukách. Sestra musela ešte pár eur pridať, ale nakoniec sa dohodli a všetci boli zjavne spokojní. Proste dobrý obchod 🙂
Ako som spomínal, stratiť sa v uličkách veľkého bazáru je jednoduché. Preto nás nesmierne potešilo, keď sme dakde na okraji zazreli tabuľu ukazujúcu smer do múze fotografie. Boli sme zachránení :-). Táto budova s veľmi príjemným interiérom popisujúce históriu Maroka a jeho ľudí najmä z obdobia francúzskej koloniálnej éry. Človek sa vďaka dobovým, čiernobielym fotografiám dokáže vcítiť do života mesta dôb minulých. Skvelý zážitok nielen pre nadšencov fotografie.
Bonusom je reštaurácia na streche s výhľadom na celé mesto. Ideálna zastávka na miestni tajine.
Poobede sme šli do jednej z najväčších a najstarších teologických univerzít v Severnej Afrike Ben Youssef Madrasa, resp. do časti kde bývali ubytovaní študenti. Jej dominantou je cédrovým drevom a mramorom bohato zdobené ústredné nádvorie.
Ak si niekto myslí, že v strede sa nachádza fontánka alebo bazénik, tak sa mýli. Táto „vaňa“ slúžila na kúpeľ pre študentov bývajúcich v skromných izbičkách situovaných v okolí nádvoria, najmä na prvom poschodí, kde bolo ubytovaných až 900 študentov, zväčša vo veľmi skromných, až asketických podmienkach. Avšak samotné detaily tejto stredovekej teologickej školy sú ohurujúce.
Stredom mesta je námestie Djama el Fna. Je to jedno z najstarších námestí sveta, ktoré ožíva najmä s príchodom západu slnka. Mnoho stánkov s jedlom, ktoré rozvoniavajú a doslova vytvárajú na námestí dymový opar, čerstvé džúsy, pouličný umelci s hadmi a opicami, muzikanti a akrobati… Po západe slnka sa na námestí objavia miestni umelci a rozprávači, okolo ktorých sa zhľukujú domáci, ktorí so zatajeným dychom počúvajú ich strhujúce rozprávania. Či už sa tohto úžasného divadla zúčastníte priamo alebo si tú atmosféru vychutnávate z kaviarní ako Café de France alebo Café du Grand Balcon, je to nezabudnuteľný zážitok.
V Marrakeshi sa toho nachádza omnoho viac, avšak nateraz sme sa rozhodli ísť objavovať iné časti Maroka.
Ourika Valley
Maroko ponúka množstvo možností na poznávanie krajiny. Jednou z nich je ísť do pohoria Atlas. My sme sa rozhodli pre jednodenný výlet s krátkym trekom k vodopádom v údolí Ourika Valley. Výlet sme však začali návštevou berberskej rodiny. Berberi sú pôvodní obyvatelia Maroka, najmä jeho púštnych častí. Ich domy sú postavené väčšinou z pálenej hliny a sú veľmi jednoduché…
… s ešte jednoduchším interiérom, kde sa väčšinou nachádzajú dve kuchyne. Jedna na varenie a druhá, skôr piecka ako kuchyňa, je na prípravu čaju.
Počúvať a mať možnosť zažiť berberskú kultúru bolo zaujímavé, zážitkom dňa však bol mini trek v pohorí Atlas s krásnymi výhľadmi.
a prírodným vodopádom, v ktorom sme si mohli aj nohy omočiť 🙂
Casablanca
Po viacerých dňoch strávených v Marrakeshi sme sa ako správni fanúšikovia filmu Casablanca vybrali do hospodárskeho centra Maroka. Fakt, že samotný film tu nebol natočený, nás nijako neodradil.
Casablanca je najeurópskejším mestom Maroka s mnohými námestiami, francúzskou koloniálnou architektúrou a plnými kaviarničkami a čajovňami. Čaj je v Maroku národným nápojom a silný mätový je nazývaný aj marockou whiskey 🙂
Napriek povedanému, keď si spomeniem na Casablancu, v pamäti sa mi vynoria najmä dve veci:
skvelá paela:
a mešita Hassana II, ktorá bola v dobe svojho dokončenia v roku 1993 treťou najväčšou na svete. Zmestí sa do nej 25 tisíc ľudí, plus ďalších 80 tisíc na priľahlé námestie. S výškou minaretu 210m je to skutočne impozantná stavba.
Ešte jeden zážitok sa mi spája s Casablancou. Najväčší šváb akého som kedy videl bol našim spolubývajúcim v hoteli, kde sme sa ubytovali. Objavili sme ho tesne pred spaním a ušiel nám do zamknutej skrine, zrejme za rodinou. To som už v ten večer nemal chuť zisťovať. Nemusím vravieť, že spať tam nebolo nič príjemné. A ráno bolo treba hľadať nové ubytko 🙂
Ait Benhaddou
Ait Benhaddou je opevnená berberská dedina z 11. storočia na starodávnej karavanovej ceste z Mauretánie do Maroka.
Jej dominantou je opevnená strážna veža „Agadir“ nachádzajúca sa hore na skale, ktorá slúžila aj ako sýpka a kam sa mohli obyvatelia uchýliť v prípade nebezpečenstva. Bolo odtiaľ vidieť blížiace sa karavany ako aj nepriateľov a to do veľkej diaľky.
Na obrázku dole vidieť bránu ako aj kasbahs – štvorvežaté budovy s nádvorím uprostred, ktoré boli zväčša domovom obchodníkov, resp. bohatších obyvateľov.
Zaujímavosťou je, že dedina je postavená z hlinených tehál, čo je v podstate na slnku vysušená hlina vystužená slamou. Stavebný materiál spôsobuje, že pri väčších dažďoch sa domy často narúšajú a musia byť veľmi často opravované.
Keďže dedina a celé jej okolie je veľmi fotogenické a Maroko je pomerne lacná krajina, tak táto lokalita a scenéria sú húfne využívané na filmovanie. Okrem iného sa tu točili aj filmy ako Lawrence of Arabia, Gladiátor či Babel.
V súčasnosti žijú v dedine ešte štyri rodiny, pričom väčšina obyvateľov už žije v modernejšej dedine na druhej strane rieky.
Späť v Marrakeshi
Marrakesh ponúka okrem atmosféry aj krásne paláce. Jedným z takých je palác El Bahia, čo v preklade znamená nádherná a je pomenovaný po najkrajšej z 24 konkubín princa Ahmeda. Okrem nich sa v paláci zdržiavali aj jeho štyri ženy. Inými slovami tento palác slúžil tak trochu ako hárem. Aj keď skutočne krásny, čoho dôkazom je neuveriteľne detailne zdobený strop, ako aj rôzne nádvoria a záhrady prislúchajúce tomuto palácu. Zaujímavosťou je, že v Maroku je aj v dnešnej dobe povolené mnohoženstvo, aj keď po reforme z roku 2004, žena musí dať mužovi súhlas na sobáš s ďalšími ženami. Poznajúc veľkorysosť žien, mnohoženstvo v Maroku vymiera 🙂
Práve v tejto príjemnej záhradke paláca El Bahia nám sprievodca vravel aj zaujímavú historku o tom, že zdravie je v živote Maroka na prvom mieste: „Príde chudák k boháčovi a prosí ho, aby mu dal dajaké peniaze. Boháč mu odpovedá, že mu dá pol milióna, ak mu dá chudobný obe zdravé nohy. Ten odmieta. Tak mu boháč navrhne, že mu dá milión za obe zdravé ruky. Chudák opäť odmieta. Do tretice mu navrhne 10 miliónov za obe oči. Chudák aj do tretice odmieta. Na to sa ho boháč pýta, čo viac by chcel okrem zdravia ktoré má…
Úplne iným príkladom je kráľovský palác El Badi uvedený do prevádzky na konci 16. storočia dynastiou Saadian. Aj keď dnes sa zachovali iba zrúcaniny, môžeme na nich vidieť centrálne kúpalisko a záhrady tvoriace nádvorie o rozlohe viac ako 100m x 100m. Nádvorie obklopovali pavilóny slúžiace ako letné sídlo. Stačí troška fantázie a človek si dokáže predstaviť kráľovský život 🙂
Neďaleko sa nachádzajú aj hrobky dynasite Saadian, vyznačujúce sa krásnymi detailmi. Toto všetko a ešte omnoho viac ponúka Maroko, krajina, ktorá je nám tak blízko. Krajina, ktorú navštíviť je jednoducho príjemné.