Argentína (2018)

Divoká Argentína

Argentína ponúka na cestovanie veľké množstvo možností od kulinárskych zážitkov v Buenos Aires, ochutnávky vín v oblasti Mendoza až po nádhernú prírodu v Patagónií. A práve tá bola našim cieľom.

Buenos Aires

Vstupnou bránou do Argentíny je jej hlavé mesto Buenos Aires. V tomto multikultúrnom meste, nazývanom aj New York Južnej Ameriky, ma neočarili ani tak klasické turistické miesta ako Plaza de la republica s dominantným obeliskom alebo Plaza de Mayo s prezidentským palácom, ako samotné túlanie sa mesto. Máločo vystihuje Buenos Aires ako táto fotka.

Argentína je prosto kresťanská krajina s množstvom kostolov a pre samotné mesto sú typické budovy s malými balkónikmi, ktoré sú tak akurát na šálku kávy alebo pohár vína 🙂

Ako som spomínal, samotným zážitkom je túlanie sa mestom a jeho uličky…

Obzvlášť príjemnú atmosféru má štvrť San Thelmo, najmä Plaza Dorrego – druhé najstaršie námestie v meste. Námestie, obkolesené typickými budovami, v podstate posiate kaviarničkami v tieni stromov. Najväčším bonusom sú miestni umelci, tancujúci rôzne latinsko-americké tance. Samozrejme, najmä tango.

človek by pri tom pohľade aj ľahko stratil hlavu… a začal sa učiť to tango tancovať :-).

Okrem toho táto štvrť ponúka aj bohatú grafity scénu…

stačí si len vybrať: east coast alebo west coast?

Ushuaia a Ohňová Zem

Ushuaia je najjužnejšie položené mesto na Zemi. Mesto obkolesené morom a vysokými horami. Koniec sveta. A ten pocit tu taký aj je. V dobrom slova zmysle.

Dominantou mesta je prístav, ktorý tvorí spolu s letiskom hlavné spojenie so svetom.

Hlavným lákadlom v Ushuaii je turistika v národnom parku Tierra del Fuego (Ohňová Zem). Zaujímavosťou je, že Ohňová zem bola pôvodne obývaná kmeňom Yahgan, ktorý žil v týchto nehostinných podmienkach so silným vetrom a v podstate bez akýchkoľvek vybudovaných domovov dlhých 6 tisíc rokov. V roku 1870 Britmi založená misionárska stanica mala prvý kontakt s týmito pôvodnými obyvateľmi, ktorí krátko na to začali čeliť chorobám a takmer úplne vyhynuli.

Ohňová zem ponúka viacero možností na trek. My sme si zvolili dva. Prvý deň Costal trail, vedúci zväčša popri mori…

…s krásnou prírodou, sýtymi farbami, minimálnym prevýšením a spojením výhľadov na more a zároveň na zasnežené končiare…

… kde sa les strieda s malebnými zátokami a lúkami.

a panorámy sú proste úžasné.

Naopak, po príjemnom Costal traili, výstup na vrch Cerro Guanaco, s prevýšením takmer 1000m bol z iného súdka, aj keď výhľady cestou nahor stáli za to.

Škoda, že pár sto metrov pred vrcholom, odkiaľ mohol byť neskutočný 360 stupňoví výhľad sa poveternostné podmienky zhoršili natoľko, že sme sa rozhodli zostúpiť.

Po štyroch dňoch strávených v Ushuaii bol čas presunúť sa za ďalším dobrodružstvom a opustiť tento nádherný kút sveta.

El Calafate a Glacier Perito Morreno

El Calafate je argentínske mestečko a vstupná brána k ľadovcu Glacier Perito Moreno – jednému z najúžasnejších prírodných javov sveta. Samotný ľadovec Perito Moreno má dĺžku 40km a šírku v najhrubšom bode 5km pričom rozlohou je väčší ako Buenos Aires. Je súčasťou juhovýchodného patagónskeho ľadovca, ktorý je po Antarktíde a Grónsku tretí najväčší na svete. A ako jeden z mála sa nezmenšuje…

Je vysoký 40 až 70m, čiže približne ako 25 poschodová výšková budova. Samotný pohľad naň je úchvatný.

Ľadovec sa hýbe tempom 2m za deň, čo sa do značnej miery prejavuje tým, že z neho odpadávajú obrovské kusy ľadu veľkosti rádovo od rodinných domov až po 20 poschodové paneláky. Toto všetko je sprevádzané ohromujúcim zvukom pripomínajúcim hrom.

Nám sa však podarilo zazrieť aj inú unikátnosť. Obrovský kus ľadu sa z ničoho nič vynoril spod hladiny priamo pred našimi očami. Predstavenie trvajúce snáď dve až tri minúty. Áno, ten svetlo tmavý kus ľadu vpravo dole je čerstvý prírastok z hlbín 🙂

Celý zážitok sa dá ešte zintenzívniť prechádzkou po ľadovci, ktorý na svojom povrchu vyzerá ako jedna veľká trhlina za druhou…

… prešli sme len pár sto metrov, ale pocit to bol ako absolvovať výpravu na Antarktídu 🙂

A výprava bola zakončená príjemným bonusom…

… whiskey podávaná s nasekaným ľadom priamo na ľadovci. No nedaj si 🙂

Druhým príjemným prekvapením sa stal mini trek “pod ľad”, kde to hralo snáď všetkými farbami modrej

Glacier Perito Moreno bol určite jeden z najúchvatnejších prírodných úkazov aké som doteraz videl. Prosto číra spokojnosť 🙂

El Chaltén, Fitz Roy a Cerro Torre

Do El Chalténu, dedinky z ktorej sa vyráža na najznámejšie túry v Patagónií, sme sa presúvali autobusom. A zachytili typickú scenériu Patagónie. Je to jedna veľká juhoamerická step – pampa, pričom v pozadí je takmer stále vidieť hory.

V dedinke sme strávili päť dní, čo sme využili na tri túry. Prvou bol celodenný výstup k Laguna de los Tres, finálny výhľadový bod pre vrch Fitz Roy, o ktorom sa vraví, že to bol horolezecký problém začiatku 21. storočia.

Počas celého výstupu je tu krásna príroda s viacerými výhľadmi

Samotný trek je veľmi príjemný a scenéria sa často mení, ale vždy je nádherná.

Na záver každého turistu čaká náročné 400m prevýšenie na vzdialenosti 1km. Ale len čo ho človek zvládne, odmenou mu je samotný vrh a jeho majestátnosť.

A samozrejme radosť z víťazstva 🙂

Ďalším nezabudnuteľným  trekom bol výstup k vrchu Cerro Torre. Opäť trek, kde sa neustále mení scenéria. Od vodopádov…

… cez krásne výhľady, ktoré sa menia tak rýchlo ako sa mení počasie. Najskôr bola celá scenéria ukrytá v mrakoch…

… aby sa onedlho Cerro Torre ukázal v plnej kráse.

Cesta je však dlhá a ako som spomínal, scenéria sa často mení. Cez vyschnutý les, ktorý stál paradoxne na mokradi

… prastarý les, žijúci všetkými zvukmi…

… alebo drevenými cestičkami vedúcimi ponad mokrade…

až po úchvatné výhľady, či už na Cerro Solo…

alebo pri samotnom Lago Torre.

Dobré jedlo a pitie moc nespomínam. Ale keď sme sa v ten deň pred zotmením vrátili z treku, narazili sme na malý grill, kde robili neskutočne dobré steaky. Dve fľaštičky vínka sa k dobrému jedlu núkali samé ako prirodzený spôsob zakončenia pekného dňa 🙂

Bariloche

Bariloche je mesto ležiace na severe Patagónie. Po dňoch strávených v Ushuaii, El Calafate a El Chalténe, ktorých spoločným znakom je neutíchajúci vietor, bolo Bariloche so svojimi 30 stupňami príjemnou zmenou.

Asi nebude veľkým prekvapením, keď napíšem, že Bariloche je vyhľadávanou destináciou najmä kvôli krásnej prírode, ktorá je opäť trošku iná ako v južnejších častiach Patagónie.

Prvé skusy s prírodou v Bariloche sme začili pri výstupe na vysokohorskú chatu R. Frey. Cesta, najmä lesom, bola skutočne príjemná s mnohými výhľadmi na okolité jazerá, čím je oblasť Bariloche známa. Treba dodať, že sme vyrážali pomerne neskoro a tempo sme nasadili od začiatku rýchle. Túru namapovanú na 4 hodiny sme zvládli za necelé tri. (Čo by človek neurobil pre ten pocit, že bude mať šancu stihnúť posledný bus späť, keďže štartovací bod bol asi 20km od centra Bariloche) Skutočná odmena však prišla po výstupe na chatu…

… aj keď sa to nezdá, v malej príjemnej chatke predávali pivo vychladené na tu správnu teplotu. A za chatkou vysokohorské pleso, kde sme si mohli naše ubolené labky omočiť 🙂

V istom momente sme sa zhodli, že dosť bolo chodenia, skúsme bicykle. Viac-menej skvelý nápad…

V ten deň sme sa rozhodli pre Chicorito Circuit, čo je približne 30km okruh okolo jazier spôsobom hore, dolu. Rovinku ten okruch proste nepozná.

Aj keď opäť raz, výhľady a zaslúžený oddych stáli za to. Aj keď spomienky a pocity daktorých spolubicyklujúcich sa môžu líšiť 🙂

Späť V Buenos Aires

Po 14 dňoch strávených v prírode sme sa vrátili do hlavného mesta. Cieľ na posledné dni bol jednoduchý. Navštíviť štvrť La Boca, pôvodne štvrť pracujúcich, kde sú momentálne dve ulice veľmi turistické s množstvom reštaurácií, obchodíkov a umeleckých ateliérov zachovávajúc si ráz štvrte, v ktorej kedysi žila chudoba… Aj keď poriadne prifarbenej

A taktiež navštíviť mesto mŕtvych v meste živých, najznámejší cintorín, kde každý hrob je tak trochu sídlo. Cintorín, kde sú pochovaní najvýznamnejší ľudia mesta a krajiny.

Buenos Aires je pekné mesto,  pre mňa však skutočný poklad krajiny leží na juhu, v jej nedotknutej prírode.