Farebný Nepál
Ak som písal pri opise Indie, že skutočnou hodnotou krajiny sú jej ľudia, pre Nepál to platí minimálne takisto ako pre Indiu. Okrem toho, že ľudia sú tu skutočne priateľskí a usmievaví, dve ich vlastnosti sú unikátne: vyžaruje z nich pohoda a kľud, aký sa v západnej civilizácií vidí málokedy a napriek tomu, že patria k najchudobnejším krajinám, nie sú upjatí na peniaze. Počas našej cesty sa nám tieto ich vlastnosti potvrdili opakovane.
Napríklad sme si v jednej rodinnej reštaurácií v dedinke Bandipur dávali obed, pričom majiteľ nás zároveň obsluhoval aj ako čašník. Keď sme dojedli a chceli platiť, nikde sme ho nevideli. Až keď sme ho šli hľadať, našli sme ho spať na recepcií. Iným príkladom bolo, keď sme si kupovali pár banánov v jednom malom obchodíku, kde predávala matka s dcérou, ktorá mohla mať okolo osem rokov. Zobrali sme si asi päť banánov a zaplatili trošku viac ako si vypýtali. To však dievčatko odmietlo a keď videlo, že nechceme späť drobné, tak nám prihodilo ešte tri banány. Zišli sa. Už pár sto metrov za dedinou sme ich rozdali deťom.
Príkladom toho, že ľudia v tejto krajine sú mimoriadne pokojní a vyrovnaní bolo, keď sme si opäť v jednej reštaurácií objednali dajaké nepálske zeleninové thálií. Bolo vidieť, ako čašníčka odbehla do malého obchodu pár metrov od reštaurácie a najskôr kúpila čerstvú zeleninu. Toto ale nebolo v zhone ako by sa dalo čakať, keď zákazník čaká na jedlo, ale v úplnej pohode a pokojnom tempe. Takýchto príkladov bolo v Nepále skutočne viac. V tomto bola táto krajina pre mňa skutočne fascinujúca.
Káthmandu
Po príchode do hlavného mesta Nepálu Káthmandu sme sa ubytovali v starom meste. Mesto v roku 2015 zasiahlo zemetrasenie, ktoré je stále viditeľné. Napriek tomu Káthmandu je veľmi fotogenické.
Ulice sú plné rodinných obchodíkov, pričom ľudia často žijú v malej izbičke za svojím obchodíkom.
Spôsobom obživy dokáže byť aj preprava ľudí a tovaru. Zdalo sa, že miestni dokážu byť skutočne trpezliví, kým čakajú na prácu…
… dokonca si aj krátiť čas najrôznejšími hrami, napríklad šachom.
Ulice mesta sú pomerne preplnené a cesty sú často rozbité, resp. sú tvorené len udupanou hlinou, čo spôsobuje veľmi prašný vzduch. Aj preto návšteva záhrad v centre mesta, kde bol vzduch ako aj záhrady veľmi čisté, pôsobil upokojujúco a človek tu ľahko strávil aj pol dňa.
Kúsok za záhradami stála jedna z najstarších knižníc krajiny.
KNOWLEDGE IS POWER & WORK IS WORSHIP ako stojí nad vchodom do tejto cisárskej knižnice. Cisár Nepálu Shumsher založil túto knižnicu v roku 1908 po jeho ceste po britskom impériu, kde bol ohromený britskou knižnicou. Obsahuje viac ako 60 tisíc kníh, väčšinu v angličtine.
Ďalším príjemným miestom v Káthmandu je Swayambunath – monkey temple, čo je v podstate klasická nepálska stupa, ktorá má veľké čaro. Najmä jej oči pôsobia veľmi prenikavo, akoby nás všetkých pozorovali.
Výhľad zo samotnej stupy na Káthmandu bol veľmi silný, keďže mesto vyzerá ako jedno veľké gheto. Aj keď so špecifickou atmosférou.
Patan
Nepál pôvodne tvorili tri kráľovstvá. Káthmandu bolo mesto obchodu, Patan mesto krásy a umenia a Bakhtapur sa vyznačoval najmä poľnohospodárstvom. Od 12. do 18. storičia vládla všade dynastia Mallas. Avšak v 18. storočí si ich podmanilo kráľovstvo Gorkha a vznikol dnešný Nepál.
Keďže Káthmanu Valley ležalo na križovatke ciest starovekých civilizácií ázijského kontinentu, na jeho architektúre sa to počas storočí odrazilo. Kráľovský palác, nachádzajúci sa na fotke vpravo, je typickou ukážkou nepálskej architektúry, kým kamenná budova vľavo je ovplyvnená najmä hinduizmom. Tento súbor paláca a rôznych chrámov spolu s priľahlými uličkami tvorí Patan a jeho majestátne durbar square – palácové námestie.
Kráľovský palác sa skladá z troch častí. Sídlo kráľov Mallas, kde prebýval kráľ so svojou rodinou. Vnútorné nádvorie tvorí priestor pre rôzne zábavy a obsahuje aj krásnu kvetinovú záhradu, kde v pozadí vidieť aj sakrálnu stavbu, kde bol vstup zakázaný.
V poslednej časti sa nachádza Mul Chowk, vnútorné námestie, kde sa obetúvajú zvieratá. Ešte aj dnes raz za rok sa tu počas nepálskych sviatkov obetuje 108 zvierat. Z tohto námestia sa prechádza do Chundari Chowk, čiže do kráľovských kúpeľov s krásnymi detailmi.
Celý kráľovský palác ako aj palácové námestie sa vyznačuje vysokou mierou detailov. Napríklad tieto rezby pod strechou kráľovského paláca symbolizujú rôznych bohov a božstvá. Bohovia majú spravidla viac hláv alebo rúk, čo symbolizuje múdrosť, resp. silu. Takmer všetci aj stoja na dajakých zvieratách, čo podľa mytológie sú ich dopravné prostriedky. Aj preto sú takmer všetky zvieratá v Nepále posvätné. Dokonca aj potkany, ktoré boli dopravným prostriedkom pre boha ganesha.
Zaujímavosťou tiež je, že v Nepále exituje čosi viac ako 30 miliónov bohov, čo predstavuje približne jedného boha na jedného obyvateľa Nepálu :-). Dokonca majú aj žijúcu bohyňu…
Patan bol proste skutočne úchvatný.
Chitawan National Park
Potom, čo sme si prezreli Káthmandu a Patan, sme sa autobusom presunuli do Sauhary – dedinky ležiacej na hranici najstaršieho národného parku v Nepále Chitawan National Park. Našim domovom pre nasledujúce štyri dni sa stal Chitawan Gaida Lodge, hostel vedení popredným ornitológom, kde bol božský pokoj a neustále spievajúce najrôznejšie druhy vtákov. Dať si tu kávau, čaj, či pivečko a užiť si pokoj bolo skutočne skvelé.
V Saurahe sa dajú zajednať rôzne spôsoby dopravy do národného parku. My sme sa rozhodli pre celodenný výlet s dvojhodinovou plavbou tokom rieky a následne pešo späť do Sauhary. Rieka sa splavuje na drevených kanoe, ktoré obsluhujú miestni ľudia
Počas plavby človek vidí a hlavne počuje najrôznejšie vtáky, vysokú zver a aj dačo, čo sa podobalo na naše sliepky. Avšak popri týchto zvieratách tu človek vidí aj vyhrievajúce sa krokodíly, ktorých sme v ten deň videli desiatky…
… a keďže mi sme mali aj kúsok šťastia, tak sme videli aj kŕmiaceho sa nosorožca.
Jeden si už dával aj zaslúžený poraňajkový odpočinok. Nosorožce si proste namiesto kávy dajú račej krátky spánok 🙂
Po vystúpení z lode sme dostali krátku inštruktáž od našich sprievodcov ako sa správať v prípade, ak by nás napadol nosorožec alebo tiger. Keďže na obranu sme mali bambusové palice, tak rada utekať pred nosorožcom v prípade, že nás začne naháňať, sa zdala byť veľmi rozumná 🙂
Počas našich potuliek sme stretli jedného nosorožca, spiaceho na chodníku po ktorom sme kráčali. Keď sme sa ho snažili obísť, jeden Francúz šliapol na konárik, ktorý sa zlomil a tým zobudil nosorožca. Poviem vám, v tej chvíli ma ani nenapadlo vytiahnuť fotoaparát a cvakať. Keď sme ho úspešne obišli a vrátili sa na chodník, pozrel sa na nás z diaľky asi 30 metrov. V tej chvíli som bol fakt rád, že sa po nás nerozbehol. Bol to pocit nadšenia a obrovského rešpektu zároveň. Úprimne už mi ani nevadilo, že sme iného do konca dňa nestretli.
Príroda, po ktorej sme kráčali sa menila z lesa, cez planiny až po riečnu džungľu. V jednom bode sme museli prebrodiť. Našťastie krokodíly mali v tú chvíľu lepšie veci na práci a my sme sa úspešne dostali na druhú stranu 🙂
Pri ceste späť naši sprievodcovia dokonca zahliadli tigra bengálskeho. To sa mne síce nepodarilo, ale bolo úžasné vidieť čerstvé stopy a počuť meniaci sa zvuk džungle po ktorej sa prechádza tiger. Zhodnotiac naše bambusové palice ako hlavné zbrane, snáď som bol aj rád, že tiger šiel svojou cestou… aj keď stále ostáva mojim snom zahliadnuť tigra v prírode.
Krásnym zážitkom v Sauhare, ak sa človek rozhodol neisť do parku, ale stráviť voľnejší deň v dedine, je každodenné kúpanie slonov v rieke.
Ten pocit byť s nimi v rieke a cítiť dych týchto majestátnych zvierat je proste úžasný.
Pokhara
Po štyroch dňoch strávených v Sauhare sme sa vydali do mesta Pokhara, ktorá je považovaná za štartovací bod pre treky do Himalájí. Keďže našim cieľom nebol trekking samotný (kvôli treku sa sem však ešte určite vrátim), jeden deň sme sa rozhodli vystúpiť na Sarangkot a pozorovať východ slnka nad vrcholkami Himalájov. Na nešťastie, kopce boli zahalené v silnom opare, tak typickom pre marec a apríl v Himalájach.
Tri dni strávené v Pokhare boli najmä o oddychu a pozorovaní miestnych ľudí. Zaujímavým bol aj výstup k Pagode svetového mieru (World Peace Pagoda), ktorá sa nachádza 1100m.n.m. na vrchu kopca Annanda Hill, kde Budha zvykol meditovať. Je symbolom mieru, intelektu a milosti. Budhisti veria, že toto miesto môže povzbudiť väčšinu svetských ľudí, aby si uvedomili skutočnú podstatu sveta a univerzálnu pravdu o živote.
Potom, čo sme sa zastavili aj v utečeneckom tábore Tibeťanov, náš oddych v Pokhare sa blížil ku koncu.
Bandipur
Bandipur je stredoveká dedinka ležiaca na obchodnej ceste spájajúcej Čínu a Indiu. Už samotný príchod do nej miestnym autobusom, od hlavnej cesty do samotnej dedinky, čo je asi 20min jazda cikcakovito do kopca, bol veľkým zážitkom. Autobus hrkotalo, ako sa patrí, ľudia naskakovali a vystupovali v podstate kdekoľvek po ceste a bonusom bola pustená hudba, ktorá cestu spríjemňovala 🙂
Dominantou dedinky je hlavná ulica, ktorá je posiata rodinnými reštauráciami, obchodíkmi a hotelmi. V jednom z takých sme bývali. Išlo o skromnú izbu s dvoma posteľami a hadicou so studenou vodou slúžiacou ako sprcha. Treba povedať, že pre dané prostredie to bolo presne tak ako to malo byť.
Aktivitou v tomto kľudom prostredí bolo aj sedieť na ulici a pozorovať prostredie a okoloidúcich ľudí.
Ak človek vyšiel len kúsok za dedinu, objavil nepálsky vidiek plný políčok a jednoduchých príbytkov.
Bandipur je skutočne nádherné miesto plné pozitívnej energie a hlavne kľudného tempa tak typického pre nepálsku kultúru. Okrem dedinky bol zaujímavým aj mini výstup na vrch za dedinou, odkiaľ bol krásny 360 stupňový výhľad na celé údolie. Taktiež viac ako poldňový trek do najväčšej nepálskej jaskyne SIddha Gufa, ktorá pripomínala obrovskú kamennú katedrálu, stál za to. Byť v Bandipure je proste niečo neuveriteľne príjemné.
Späť v Káthmandu
Po troch dňoch strávených v Bandipure sme sa presunuli späť do Káthmandu s jedným hlavným cieľom, ísť si pozrieť durbar square, ktoré sme nestihli na začiatku nášho výletu. Durber square v Káthmandu sa atmosférou a architektúrou veľmi podobá tomu v Patane, veď posúďte sami.
Jednu zaujímavú vec som pri Patane nespomenul. Tou je „Kamasutra temple“. Na obrázku nižšie je vidieť rezby s obrázkami z kamasutry. Ako povedal náš sprievodca, kedysi sa sem mladí nepálčania chodili učiť. Proste rôzne kultúry prinášajú rôzne riešenia 🙂
Celé námestie bolo proste krásne a farebné. Tak ako celý Nepál.