Barma je čarovná krajina plná zlatých stúp a pagod. Krajina, kde muži nosia sukne a ženy fajčia hrubé cigary…
Yangon a Shwedagon paya
Yangon je bývalé hlavné mesto Barmy a jedno z centier budhizmu v krajine, ktorý tú má silnú tradíciu. Ak spomínam budhizmus, tak okrem sôch ležiaceho a sediaceho Budhu, ktoré patria k najväčším v juhovýchodnej Ázii a človek pri nich nájde zvláštny pokoj, skutočným pokladom je Shwedagon. Tento komplex stúp a pagod pokrytý zlatom je strhujúci.
Podľa legendy bratia Tapussa a Bhallik, našli Budhu meditovať pod stromom na ich obchodnej ceste z Barmy do Indie. Ponúkli ho ryžou a medovým koláčom z Barmy, čo bolo prvé jedlo, ktoré si Budha vzal po sedem týždňov trvajúcej meditácii, počas ktorej dosiahol osvietenie. Keďže Budha im nemal dať čo na oplátku, siahol si do vlasov a vytrhol prameň, ktorý im podal. S týmto darom sa dvaja bratia vrátili do Barmy. Kráľ tieto vlasy zachoval a dnes sú súčasťou Swedagon paya.
Aj samotné potulky Yangonom sú veľmi príjemné. Preplnené ulice sa striedajú s prázdnymi, historické budovy s obytnými blokmi a príjemnými parkami. Človek spozná, že Barma je krajinou budhizmu nielen podľa sôch Budhov, ale aj všade prítomných mníchov kráčajúcich po uliciach v ich typických oranžových rúchach…
Bagan
Bagan je jedno z najúchvatnejších miest na svete, ktoré v čase svojho vzniku v 11. až 13. stor. obsahovalo okolo štyri tisíc chrámov, z ktorých dnes stojí stále viac ako dve tisíc. Či už sa vyberiete preskúmať Bagan na bicykloch, e-bikoch alebo pešo, stále ľahko objavíte chrámy, ktoré budete mať len pre seba. Pre mňa to bola jedna z tých chvíľ, keď mi od úžasu a istého pocitu mystiky nabehla husia koža 🙂
Úžasné na Bagane je, že do mnohých z chrámov môžete vstúpiť a preskúmať ich z vnútra. Treba si len vyzuť topánky a vstúpiť bosou nohou, keďže ide o posvätné miesta. Každý s chrámov je iný a zároveň sú si všetky tak trochu podobné.
Najmohutnejšou stavbou Baganu je Dhammayangyi Pahto, ktorý má zároveň krvavú históriu. Dal ho postaviť kráľ Narathu v 12. stor. ako odčinenie svojich hriechov. Dal zabiť svojho otca, brata ako aj svoju ženu – indickú princeznú. Hold, krvavé dejiny a bratovraždy zjavne nie sú výsadou európskych panovníckych dynastií…
Najvyšší a zároveň najkrajšie zdobený chrám je Ananda Phato, ktorý so svojou 52 m vysokou pozlátenou vežou pôsobí najveľkolepejšie. Ukrýva sochy štyroch stojacich Budhov, pričom každý z nich smeruje na jednu zo svetových strán a z každého ide trošku iný pocit, aj keď všetci pôsobia veľmi pokojne.
Oblasť Baganu nie sú len chrámy, ale aj malé dedinky ako Pwa Saw alebo Minnanthu. Dedinky, v ktorých okolí môžete nájsť miestnych pásť kravy alebo kozy. Dedinky, kde ľudia majú postavené domčeky z bambusu a dreva a kde sa žije pôvodným spôsobom života. Dedinky, kde vás v reštaurácii usadia na doma vyrobené stoličky z bambusu a dostanete kokosový orech a ryžu so zeleninou… A v jednej takej sme sa zastavili aj my. V reštaurácii nás obsluhovala Nine, miestna dievčina, ktorá cez týždeň navštevuje školu a cez víkendy vypomáha ako čašníčka a amatérska sprievodkyňa dedinou… Práve na takejto „prehliadke“ sme stretli aj pani Ouki, 92 ročnú starenku, ktorej patrí úvodná fotografia tohto blogu ako si pofajčieva hrubú cigaru pred vchodom do svojho domu…
Lake Inle
Jazero Inle a rozmanitý život na ňom, je neobyčajný kultúrny zážitok. Ruch na jazere sa začína skoro ráno. Ponad drevené člnky rybárov, veslujúcich jednou nohou, preletujú kŕdle čajok. Všade na okolo sú domy vystupujúce z jazera a upevnené na drevených koloch. Okolo takýchto dediniek sú „zeleninové polia“ z ktorých mieste ženy oberajú plody priamo z člnov. Ak tu nemáš čln, ako by si ani nebol :-). Typická obživa okrem rybárčenia a poľnohospodárstva je aj výroba tkanín v tkáčskych dielňach, okrem iného aj z lotosových nití, ktoré sú jemnejšie ako bavlna, výroba cigár ako aj výroba lodí. Mnohé z produktov sa vymieňajú na plávajúcich trhoch. Nezaostáva ani kultúrny a náboženský život. Na jazere sú postavené pogody aj chrámy. Veľmi tajomne pôsobí komplex viac ako 1000 stúp Shwe In Dein Paya, ktorý sa nachádza asi 20 minút pešo od dedinky Inthein, ku ktorej sa dá sieťou vodných kanálov dostať priamo z jazera.
Keď sa povie jazero Inle, treba si predstaviť nielen jazero, ale aj bohatý život v jeho okolí. Z neďalekej obce Nyaungshwe, ktorá je vstupnou bránou k jazeru, sa dajú robiť celodenné výlety pešo do okolitých kopcov, ako aj výlety bicyklom okolo jazera. Jednou z možností je aj trojdenný trek do mestečka Kalaw. Akokoľvek sa rozhodnete, bude to skôr kultúrn y zážitok ako horská turistika. V kopcoch sa nachádzajú mnohé dediny, pričom v nich žijú rôzne etniká. Šanský štát, v ktorom sa nachádza aj jazero Inle, je etnicky rôznorodý. Mimochodom, Barma má viac ako 130 etnických skupín, pričom mnohé z nich sú ozbrojené. Aj to bol jeden z dôvodom dlhotrvajúcej občianskej vojny v krajine po tom, čo ju opustili Briti v roku 1948. Pre lepšie pochopenie Barmy, jej histórie a rôznorodosti ako aj lokálneho spôsobu života, je ideálne preskúmať okolie so sprievodcom. Od kukuričných políčok a najchudobnejších miestnych zberačov kukurice žijúcich v jednoizbových chatrčiach, cez nahliadnutie do základných škôl, odkiaľ sa ozýva presne taký hurhaj detí, akí vídavate vo filmoch o Afrike, až po poodhalenie dennodenného života obyvateľov horských dedín.
Náš sprievodca Aung Naing Oo nás ten deň vzal do dedinky Kon Son. Hneď prvá dedina prekvapila, keďže tam stáli murované domy, čo pre danú oblasť rozhodne nie je typické. Ako sme sa dozvedeli, domy si tu postavili najmä ľudia, ktorí predali svoje pozemky pri jazere, kde teraz vyrastajú hotely a za dané peniaze si mohli dovoliť postaviť murované domy, namiesto typických dreveno-bambusových.
Asi po štyroch hodinách sme došli do dediny Kon Son k pani Daw Nyaunt May, ktorá pre nás pripravila jednoduchý obed. Rezance so zeleninou a k tomu avokádo, mandarínky, banány, jabĺčka a dračie ovocie. Tak ako jedlo, tak aj príbytok je jednoduchý. Dom stojí na drevených stĺpoch, pričom dole sa suší tabak, ktorý miestni využívajú pri výrobe cigár. Po schodoch sa vyjde do veľkej spoločenskej miestnosti, kde je však iba stôl a oltárik s Budhom. Žiadny nábytok ani stoličky. Sedí sa na zemi…
Jednou z príjemných možností ako zakončiť deň, je požičať si bicykel a vyraziť do miestneho vinárstva na západ slnka. Je dôvod, prečo bramské víno nie je vyhlásené (dalo sa vypiť, but… :-)), ale pohľady na jazero sú čarovné.
Mandalay
Mandalay je kráľovské mesto, ako mnoho iných v Barme, keďže tu počas storočí zápasilo o moc mnoho skupín a panovníkov, existuje tu aj veľa kráľovských miest. Je to mesto, ktoré má síce mnoho fotogenických skvostov, ale atmosférou neočarí tak ako napr. Bagan, či jazero Inle.
Určite jednou z oblastí, ktoré treba v okolí Mandalay navštíviť je Saigning. Ako inak, bývalé hlavné mesto, dnes skôr budhistické centrum oblasti s mnohými stupami a pagodami vynárajúcimi sa zo zvlneného lesnatého terénu.
Inwa je ďalším kráľovským mestom v okolí Mandalay. Dnes toto miesto pôsobí skôr pokojným vidieckym dojmom s ryžovými políčkami. Napriek tomu sa tu ukrýva viacero zaujímavých miest. Jedným z takých je určite aj Bagaya Monastery – tíkový kláštor stojaci na 267 stĺpoch, kedysi slúžiaci ako škola pre kráľovskú rodinu. Iným miestom s vibrujúcou atmosférou je Yadana Hsimi Pagoda, ktorá bola zničená zemetrasením. Avšak socha Budhu ako aj piliere chrámu sa zachovali a dnes toto miesto pôsobí zvláštnym dojmom: ako spojenie tajomného a prírodného sveta s ryžovými políčkami v pozadí…
Cestovanie po Barme bolo tak plné, že mnoho krásnych príbehov, fotiek chrámov, zlatých pagod a stúp ako aj vidieckeho života sa sem jednoducho nevmestilo.
Napriek tomu musím spomenúť ľudí, ktorých otvorenosť bola jedným z najkrajších zážitkov cestovania po Barme. V Nyuangshwe sme zašli dva dni po sebe na večeru do rovnakej indickej reštaurácie, keďže indická kuchyňa je jednoducho najlepšia :-). Keď nás čašníčka na druhý deň zbadala, bola taká nadšená z toho, ako nám u nich chutilo a že sme sa rozhodli vrátiť, že nás začala objímať 🙂
V Yangone sme si kupovali knihy na trhu na ulici. Sestra si prezerala zbierku barmských poviedok. Zbadal ju jeden učiteľ literatúry, ktorý z tej knihy učí svojich žiakov. Zaujímal sa, prečo práve táto kniha… Keď zistil, že sme zo Slovenska, pozval nás okamžite na čaj a trval na tom, aby sme mu rozprávali o Václavovi Havlovi, ktorý je pre nich hrdina, pretože bojoval proti komunizmu. Ako nám povedal, on sám strávil vo vezení niekoľko rokov ako politický väzeň. Aj preto ho život Havla tak inšpiruje.
S miestnymi sme zažili aj kopec úsmevných príhod. Mnohí nás oslovili, aby sme sa s nimi fotili. Toto je pomerne nebezpečná záležitosť. Ak raz poviete áno, hanblivé úsmevy Barmčanov sa zmenia a zrazu sa s vami chce odfotiť každý okoloidúci. Dokonca sa vytvárajú rady a vy neviete ako z toho kolotoča von :-).
V neposlednom rade bolo úžasné, že keď sme z krajiny odlietali, tak pracovníci letiska nám začali kývať na rozlúčku. To je niečo, čo som nikdy predtým a ani potom na cestách nezažil.
Barma je proste krajina, ktorej kultúru, pamiatky a ľudí je veľmi ľahké si zamilovať 🙂
